Apollo 10 1/2: Dítě kosmického věku

"Everyone, finish every bite on your plate. There are starving kids in Vietnam."     Animovaný film, ktorý je akýmsi svedectvom danej doby z pohľadu texaského chlapca Stana (režisérove alter ego). Stanov detský život (obohatený o fantazijnú zložku) je v podstate predstavený ako jedna veľká atrakcia, tak trochu zaváňajúca konzumom, ale na druhej strane má svoje podmanivé čaro. Okrem veľmi zaujímavej témy amerického vesmírneho programu Apollo je tu obsiahnutých množstvo vecí neodmysliteľne patriacich do americkej kultúry, z ktorých ma veľmi bavil hlavne ten zasvätený prehľad vtedajších filmov a hudby (tá je inak skvelou zložkou tohto filmu). So samotnou animáciou som tak trochu bojoval, pripadá mi akási podivná (hoci pomerne originálna), hlavne zo začiatku mi vadili tie trhané pohyby a aj tá snaha o navodenie rozmazaného obrazu. Postupne som si ale na to dokázal zvyknúť. Mierna výtka smeruje ešte k nesúrodosti reálnej a fantazijnej zložky, keď to prelínanie medzi nimi pôsobí trochu nasilu.     "You were always one little screw-up away from a beating from any number of the adults in your life. Parents, princípal, coaches, even your friend's parents who had these convenient "You can paddle my kid and I can paddle yours" agreenents." (06.10.2022)

Nový animák na Netflixe od tvorcu Chlapčenstva a trilógie Before, má to nádhernú animáciu (po Scanner Darkly opäť použil rotoskopickú animačnú techniku), ktorá je vo viacerých scénach veľmi hravá. Feel good záležitosť pri ktorej sa režisér vracia do svojho detstva v Houstone v čase kozmického veku, teší ma, že Netflix nenadelil len ďalší spotrebný tovar bez vlastnej tváre. Veľká spokojnosť. 8,5/10 (12.04.2022)

Množstvo odkazov na seriály a filmy svojej doby potešia každého fanúšika, avšak po čase som začal mať dojem, že je toho až príliš a to na úkor príbehu. V druhej polovici sa ale Linklater "spamätal" a ponúkol presne to, čo sľúbil na začiatku, totiž cestu na Mesiac. Ak by sme tu mali tieto dva prístupy rozdelené do dvoch filmov, Apollo 10 1/2 by pôsobilo celistvejšie a logickejšie. Avšak aj napriek upozorneniu na túto skutočnosť film relatívne slušne funguje a pokiaľ vám hovoria niečo pojmy Destination Moon alebo Twilight Zone, či napríklad aj Bonanza, nemáte čo riešiť. 70% (24.02.2023)

Dva samostatně stojící "projekty" násilně přes koleno naroubované do jednoho rotoskopického celovečeráku rozděleného kvůli tomu na dvě poloviny. Jedno je echt mrtě zevrubné nostalgicky-autobiografické povídání (jde o nonstop monolog) o tom, jaké bylo vyrůstání na předměstí Houstonu poblíž NASA v pozdních šedesátkách; doba, rodina, sousedé, výrobky, seriály, jídlo, hudba, Vietnam... A to desítky a desítky minut během nich neběží děj, nerozvíjejí se témata, postavy a nejde o nic jiného než představit okolnosti. Je to autorova podcastová stať "à la seriál Báječná léta" s nadbytečným, byť stylovým, obrazem. Poté je tu však i Linklaterovo chlapecké alter ego s bujnou představivostí, které během letu Apolla 11 popustí uzdu fantazii "co kdyby se lunární modul omylem naprojektoval a vyrobil o něco menší, že zachránit NASU před mezinárodním faux pas můžu jedině já při letu do vesmíru pro přípravu půdy pro Apollo 11". Každá z těch částí je sama za sebe vydařená, ale náladou, žánrem i "vo co gou" působí spíše jako dvě povídky; jedna "Jak se žilo" a druhá "Jak (ne)funguje dětská paměť". Výtečné, ale nesoudržné. (01.04.2022)

Sympatický, oddychový film s nenáročným dejom a menej tradičnou animáciou. Keď ho rozdelíme na dve polovice, v prvej tu máme dokumentárne predstavenie života 60. rokov v Amerike. Všetko pohľadom detí a s nonstop prítomným rozprávačom. Polovica druhá už je viac filmová a funguje ako metafora na detskú predstavivosť a pohľad na prelomovú udalosť akou pristátie na mesiaci bolo. Sledovanie som si užil, je to nápadité, s autentickým nádychom doby a ajkeď príbeh nemá žiadne zvraty a ani postavy čo by ste si pamätali po mene, tak som sa príjemne viezol na retro vlne. A musím povedať že mi to stačilo. (20.04.2022)