ScarPoul

Oproti Francúzskemu zárezu do žánru Háveď, je toto o trošičku lepšie. Hlavne preto, lebo si to priznáva od začiatku, že je to vlastne béčko ako sviňa, bez snahy byť čímkoľvek viac. Dokonca Roache-Turner prišiel s lepším nápadom mimozemského pavúka, ktorého biológia je v zásade neznáma a preto nie je nelogické, že by za noc narástol trojnásobne, čo Háveď trošku ( hrajúca to na existujúceho pavúka odniekiaľ z Dubaja) v rámci logiky výrazne pokašľala. A zároveň sa to nehralo na sociálne presahy. Herecky síce priemerné a vyslovene mi vadili aj lakačky ( rutinné a nezaujímavé) ale ten nadhľad a mierny humor ma bavil. Takže slabé tri a v súboji týchto dvoch priemerov, jasný víťaz.

Natočené je to pekne. Prostredie je využité na maximum. A má to aj drajf tak typický a potrebný pre takýto druh filmov. Ale všetky tie oslavné ódy idú v tomto prípade mimo mňa. V prvom rade mi neskutočne vadila tá sociálna dráma. Pre mňa výrazne narúšala hororovú líniu. Hĺbku postáv, ich vzťahy, väzby, odpustenia a hlavne prostredie ktoré ich formovalo a nebolo vždy príjemné, mi bolo v tomto konkrétnom prípade úplne ukradnuté. Ale užil som si ho tu viac, akoby mi bolo milé. A s tým súvisí aj druhá výtka. Hororová línia - aj keď nepríjemná - bola v zásade plná nelogickostí. Či už v rámci gradácie alebo aj v samotnom finále. Toto všetko spôsobilo, že som sa väčšinu času nudil.  A pritom taký potenciál. Na mňa sú tí Francúzi tak nepríjemne ukričaní. Skôr pretrpené ako užité.

Síce to neprekvapí, ale to vôbec nevadí. Nová Planéta opíc je tradičným príbehom, kde každý dejový zvrat, zaváhanie a charakter má svoje miesto. A je úplne jedno že niečo také sme videli v rôznych prevedeniach milión krát. Wes Ball stavil na túto tradičnosť, na uveriteľné motivácie charakterov a na skvelo využité prostredie. Podobne ako predchádzajúca trilógia sa aj tu kladie dôraz na filozofické a morálne otázky a akcia je až niekde v pozadí. A to je aj hlavný dôvod prečo to baví. Aj keď vieme, čo sa bude diať v ďalšej scéne aj ako sa budú postavy vyvíjať na pôsobivosti to filmu neuberá. A dôvod je pomerne jednoduchý. Tá štruktúra totiž funguje. Takže áno - orol je tak trošku Čechovova zbraň. A áno Mae má iné oblečenie ako ostatní divosi ( echá) a nevšimne si to okrem diváka nikto - ale je to práve o týchto detailoch vďaka ktorým ma to bavilo. Vizuálne podmanivé a myšlienkovo bohaté. A nech je prosím trilógia. Priestor tam na to je.

Ten film je veľmi nekompromisný. Od začiatku servíruje jednu chutnú scénu za druhou a nevyhýba sa tomu byť naozaj, ale že naozaj nepríjemný. Lohman je v úlohe prekliateho dievčaťa uveriteľná. A koncepčne tam všetky veci fungujú tak ako majú. Hoci je pravda, že začiatok seansy je skôr úsmevný. Ale to je v rámci príbehu asi jediná výčitka a v zásade je to otázka asi dvadsiatich sekúnd. Zvyšok funguje. Je vypointovaný a dokonca s prekvapivými zvratmi. Raimi je v plnej sile a preto zamrzí, že sa tomuto žánru nevenuje viac. Hoci z praktických efektov upustil a spolieha sa tu viac na veľmi viditeľné a nie vždy dobre zvládnuté CGI. Ale aj to sa dá odpustiť, pretože je to v rámci príbehu a žánru pomerne rarita. Takýchto filmov je málo a to aj napriek tomu, že tento konkrétny funguje na princípe zaužívaných konvencií. A aj keď  som to videl už niekoľko krát, niektoré lakačky na mňa stále fungovali. Skvelá vec!

Armáda temnôt je najslabší zárez v celej Evil Dead sérií. Jednak je žánrovo niekde inde a hlavne pôsobí ako lacné béčko snažiace sa mať nadhľad a vtip. Ale je pozliepané zo scén alá Bill and Ted a ich veľké dobrodružstvo. Občas vtipy zafungujú, ale treba to brať v kontexte doby v ktorej to vzniklo. Dnes to divákovi asi veľa nepovie. Dokonca aj ten mýtus okolo Asha ide do úzadia. Je ale pravda, že skĺbením tejto a druhej časti vzniklo pomerne trefné pokračovanie v podobe seriálu Ash vs Evil Dead. To si berie temnú atmosféru z druhej časti ale má vtip a uletenosť tohto tretieho dielu. V zásade pozerateľné, ale zároveň je to aj nudné a bez napätie a nápadu. Úprimne som veľmi rád, kde sa séria posunula v súčasnosti a že Sam Raimi vo svojej uvedomelosti v ním načrtnutej trilógií nepokračoval. Už aj tak pôsobia všetky tri diely veľmi nekonzistentne, hoci určité kvality sa im uprieť nedajú. Videný Director´s Cut.

Časť, ktorá je úplne iná ako jej predchodca, hoci stavia na úplne rovnakých základoch. Uletenosť, akurát že s citeľne vyšším rozpočtom. Niektoré scény ( hlavne tie s rukou) majú komický presah a sú príjemným ozvláštneným všetkých tých krikov a útekov a krvi. Campbell sa stáva ikonickým hrdinom a žánrovo ideme do hororovej fantasy. A funguje to. Raimi sa v zásade haluzí, ale dodržiava všetky pravidlá lakačiek, desu a prekvapivých zvratov. Preto ten film ( hoci zostarol) stále ohuruje poctivosťou s akou sa k takejto téme pristupovalo. Hlavne masky sú zase raz perfektné. Každý diel tejto trilógie je iní a baví z úplne iných dôvodov. Za mňa sa po takom dlhom čase od prvého pozretia jedná o príjemnú nostalgiu.

Kedysi som to zbožňoval. Dnes sa na tom podpísal zub času. Čo ale stále neznamená, že by to bolo zlé. Tá naivita a prostoduchosť s akou do toho tvorcovia išli ( a prejavuje sa hlavne v dialógoch a logických súvislostiach typu - zatvoríme dvere, aby sa sem démon nedostal, ale okná sú rozbité a dokorán) tomu pridáva pridanú hodnotu. Má to ten efekt a atmosféru z ktorej cítiť lásku k filmu a túžbu spraviť niečo aj bez rozpočtu. A práve tento aspekt - plus atmosféra a skvelé efekty z toho robia pomerne zábavnú záležitosť. Najväčším nepriateľom Brucea Campbella sú tu poličky. Vyvrcholenie parádne. Jeden z tých filmov u ktorých cítite, prečo sa z toho stala kultová záležitosť.

Malý krátky filmík o rozmýšľaní nad filmom a samotnom filmovaní, rozostrený a s jednoduchými myšlienkami. Funkčný v zmysle, že na konci všetko pekne krásne do seba zapadne a tiež v tom, že v jednoduchosti je sila. Pričom je ale dobré mať na pamäti, že je to stále Sang-soo Hong a takže zase raz repetitívne odkazuje k svojim ústredným motívom. Keď sa k jeho tvorbe po čase vrátim je to celkom znesiteľné. Hoci sa ako tvorca v zásade od začiatku nikam výrazne neposunul. Vďaka dĺžke je to ale celkom príjemná jednohubka.

Séria Evil Dead ma baví. A Lee Cronin vzdáva poctu žánru s veľkou gráciou. Chvíľu som mal obavy ohľadom inej lokácie, ale atmosféricky to funguje. A je to zároveň príjemným osviežením. Je to riadne krvavé, je tam prítomná funkčná mytológia ktorá ctí predchádzajúce časti a hoci sa v zásade stále pozeráme na to isté, má to presne tie zvraty, dramatizáciu aj finále aké od tejto série čakám. Bavil som sa.  Pre mňa v niečom lepšie a v niečom horšie ako Alvarezov remake, ktorý mám úprimne rád. Solídne 4*.

Waititi stratil cit pre humor a príbeh. Next Goal Wins predstavuje tradičný príbeh o skupinke neschopných underdogs a coachovi, ktorý je emočne bloknutý a preto nevie robiť to, čo robí najlepšie. Takéto filmy pozeráme kvôli charakterom a zaslúženým emóciám. Tie síce využívajú všetky možné klišé, ale vďaka uveriteľným postavám to funguje. Lenže problém s filmom je ten, že kĺže po povrchu. Emočná scéna je len jedna a hoci je dobrá, príde mi nie práve zaslúžená ( pep talk po prvom polčase). Humoru je tu na rozdávanie, ale väčšinu času nefunguje. A Fassbender tu hrá rutinne, čo by nevadilo, ak by som mu toho jeho coacha veril. Premárnená príležitosť ktorej jedinou devízou je funkčná transgender postava. Nenadchlo ma to. A Waititi v úlohe kňaza je vyslovene trápny.