Sopholojong

Prve tri epizody ma bavili, aby to tie tri nasledujuce trpelo repetivnostou a klisoidnymi spionaznymi hratkami starej britskej "odrbavacej" skoly. Vyborne trenazerske intro na Stansede... a panoptikum odpisanych, "useless" blaznov - sarkasticky Oldman, plny hovien a prdov - Standishova, ktorej by inokedy vypumpovali chlast uz o osmej rano - roztrzity Cartwright, pri ktoreho akcii vzdy niekto "zgegne" - hackersky fracek, ktory si odklada "dvacky" pod klavesnicu - bielo/cierni sukali atd. Do toho sem-tam nejaka vystrelena hlava (ta Olivia Cooke mi vyrazila dych) a Gary Oldman v sarkastickom nebi, z ktoreho prejavu v piatej epizode som isiel do kolien - "Pred tym ako skapeme, dovolim si prednes" - "Ste banda loserov, nepouzitelnych individui, pracovat s vami bola najvacsia strata casu mojho zivota". Ruku na srdce, bez neho by to bol presumitelny "BBC looking" priemer. 7/10

Najslabsi Cameronov film. Dve hodiny "tlachani" o rodinnych hodnotach, stratach a nalezoch, hladania noveho domova, teenagerskeho "spickovani, prenasledovania "Aliens" jednotkou, smerujuce k tomu, co robi Jimma "zeleznym", (pod)morskemu "The Abyss" finale, plnemu dychberucich technickych atrakcii a osudovych emocii. Holt ak ale vo filme drzite palce skvele zahratemu (nahovorenemu) zaporakovi Stephena Langa, je nieco skripajuceho vo svete "fifty shades of blue". Neytiri tentoraz tu "mrdavost" z prveho dielu hlada (je tu vecne "vykulena", alebo nasrata), z novych morskych "species" vedie tehotna nacelnicka (konecne sa medzi tymi "plosinami" Cameron nebal dat nejakej "avatarici" velke kozy), Worthingtonov Sully predvadza len emocionalne deja vu a z kladasov je jedina herecky pritazliva dcerenka Sigourney, "rulujuca" podmorske svetielkujuce meduzy. Ked sa vsak po dvoch tretinach vyberu "human species" na lov velryb, konecne nastane ten epos, plny vybuchov, lietajucich (teraz i plavajucich) kreatur, lapania po dychu (tie podmorske sceny su skutocne revoluciou), lukostrelby, ostepostrelby a zachran na poslednu chvilu. Zial, protentokrat uz nie revolucia ako onehdy 13 rokov dozadu, ale skor lenivejsia evolucia... a aj to len (a hlavne) vdaka novemu morskemu svetu a interakcii v nom. Asi najskripajucejsie plne hodnotenie ever. 8.5 az 9/10

Asi desat minut po "rollingu" zaverecnych titulkov som sedel v sedacke kinosaly ako "jebnuty s otvorenou hubou", pretoze som prave videl NAJLEPSI AKCNY FILM VSETKYCH CIAS (samozrejme v zanri cistokrvny, v tom sci-fi stale vladne Matrix). Stahelskiho "Navrat krala", akcny fetis, najdynamickejsie a choreograficky najcoolovejsie sceny ever... Mensie na "Lawrenca" odkazujuce intro v pusti, Lanceho generalka na odchod z tohto sveta, vybuchujuci Continental a ide sa na to! Zaciname neonovym Japonskom (tie mi tentoraz vobec nevadia), kameraman struha nadcasove kompozicie (opadavajuci kvetnaty strom pod cervenym svetlom Osaka Continentalu - wau!) a John predvedie najlepsi nun-chaki suboj dejin kinematografie (sorry Bruce Lee!). Potom sa trochu porozpravame o rodine u "table", navstivime rusku mafiu (Natalia Tena v kozenych gatiach - uf!), aby Stahelski rozputal pomyselny akcny vrchol v Berline u az komiksoveho gangstra so zlatymi zubami (Scott Adkins k nepoznaniu). Paradna diskotekova akcia s gradujucou techno hudbou a masivnymi headshotmi pod padajucou vodou (ta kameramansko-zvukovo-hudobna kompozicia je na dvadsat Oscarov!). No to som este nevedel o trojitom dezerte na parizskom kruhaci (najlepsie natocene narazy do ludi autami ever!), vtacej perspektive s ohen-slahajucou flintou (takato scena sa nataca raz za dekadu, naposledy Quicksilverovo solo v X-Menoch) a schodoch s najkulervoucejsou prestrelkou "sam proti vsetkym" s jednym osklivym padom Johna. Po tomto si hovorim Top 5 najlepsich akcnych filmov a vsetky predchadzajuce diely prekonane. Lenze zrazu sa dole pri schodoch objavi Donnie s pomocnou rukou (i ten cierny prenasledovatel s "malinoisom"), skladatel spusti westernovu gitaru, prichadza pistolnicky duel (v krasnej kompozicii vychadzajuceho slnka nad Parizom) a ja v zavere z toho obrovskeho privalu emocii vnutorne nedokazem prestat tlieskat. Finale leonovskych kvalit, ktore uvidim este asi stokrat (podobne ako zaverecny duel vo Vtedy na Zapade, alebo mramorovu halu z Matrixu). Obrovska vdaka Chad Stahelski! Plnis mi sny... a tento film je v mojom vnimani pomyselnym Obcanom Kaneom akcneho zanru, pretoze ma podobne nadcasovu audio-vizualnu stranku (z vypravy aj Bond bledne zavistou - berlinske diskotekove doupe, spominany Pariz zaliaty rannym Slnkom), choreografiu a dokonca aj mytologicky pribeh jedneho zabijaka, ktory vsetkych vlaci "vstric" nezvratnemu osudu (McShane a jeho hotel, Hiroyuki, slepy Donnie), aby ich naucil, ze on zomiera, aby oni (a ich dcery) mohli zit. PS: Z Donnieho "fuck off" sa krutila cela kinosala. PS2: Bill Skarsgard je ukazkovy zaporak , ale skusal som si na jeho mieste predstavovat Clancyho Browna, ktoremu by ten "arogant asshole" sedel viac. PS3: Moje pocity z filmu presne opisal "EvilPhoEniX" vo svojom komentari: "3 hodinový akční orgasmus a já v kině zemřel, viděl svůj pohřeb, reinkarnoval se a vstal z popela jako úplně novéj Phoenix našlehaný ohněm a narvaný adrenalinem".

Americka "smackhead" v priamom prenose. Najlepsie zahrata socka, padajuca na to najhnilejsie, alkoholicko-cigaretove dno od Monstra Charlize Theron. Mozu "cernoskovia" vykrikovat o bezocivosti Akademie kolko chcu, Andrea Riseborough si svoju nominaciu zasluzi vrchovate. Pribehovo vsak divak vie o postavach, ich vztahoch vsetko, a jedine napatie prameni z toho, co s tym (a ako) to urobia. "To Leslie" nie vzdy robi veci jednoduchymi (tu plati "za dobrotu na zobrotu"), ale je hlboko dojimave sledovat (linia s majitelom motela, davajucim druhu sancu, je divacky najatraktivnejsia), ako sa postavy filmu navzajom ucia podelit sa o svoje stastie. Silnych 6/10

Tazkotonazne nizkorozpoctove klise o zranenych dusiach so stredoamerickym feelingom, unudenou Jennifer a beznohym Brianom. Jeho oscarova nominacia je ale len plnenim kvot, nie nejakou zasluhou za vydrete predstavenie. To uz taka alkoholicka matka, ci opatrovatelka v uvode, si ju za svoje kratke, ale intenzivnejsie steky zasluzia viac. A esteze ta Lawrencka na konci ukaze kvalitnu "prdelku" v modrych bikinach, lebo tie jej sportove bombardaky a vytahane mikiny mi liezli poriadne na nervy. 5/10

Makacka na farme, hokejove drilovanie, "klukovske dovadeni", rebelia voci rodicom, homosexualne naznaky... chlapci v teenagerskom veku su jednoducho divoke zveri (viem podla seba). Typ hraneho "takmer-dokumentu" z ranku Kids, alebo Zivot Adele, s kamerou nalepenou po celu stopaz na ksicht, alebo postavu ustredneho "blondacika". V takychto typoch snimok to maju vedlajsaci velmi tazke... a prave rola utrapenej matky zomrevsieho chlapca je hrana excelentne. "Beneluxovska" nezavislarcina, ktora na Oscaroch nema co robit, leda tak na "europskych cenach". Existencialna nuda, ktorou si v roznych obmenach presiel takmer kazdy chlapec najdivokejsieho veku (a ja ju nepotrebujem v tejto forme vidiet znovu). 4/10

Toho zleho je akymsi zahadnym sposobom na svete viac, ako toho dobreho... Presne o tom vypoveda tento irskou "hatlaninou" nahovoreny film.  Vypoveda o tom ale "malickovsky" minimalisticky, az lezerne poeticky s bublajucim niecim pod povrchom a reziser tomu nikdy neda priebeh vo svojej nahej krase. Dievca hra vyborne, nahradni rodicia su dobracki sympataci, biologicki rodicia i na kratkom priestore predstavuju ksichtovo demonov... ale to "vsjo". Jedina kratka scena behu ku postovej schranke v strede filmu je emocionalne krasna, zostatok je chladnejsia nezavislovka severanskych manierov, sipiaca na ceny od Akademii. 6/10

Disneyovsky komfortne (hudba ako z romance, spomalene zabery) natocena eko-agitka o dolezitosti a zachrane slonov, ktore su (ehm) paradoxne drzane na retazi. Krasne obrazky prirody, ale rezisersky a strihacsky prilis konvencna a na jedno sa sustrediaca (zachrana druhu) "dokumentarcina". 7/10

Uz Akirov original zo sestdesiatok povazujem za precenenu nudnu klasiku, na ktorej zaujme len ciernobiela kompozicia a Takasi Simura v hlavnej ulohe. Prakticky remake v tejto polonezavislej polohe s prvakmi britskej starej skoly ma podobny problem. Je to jednoducho televizna inscenacia s nezazivnymi, snobsky ladenymi konverzaciami, nadstandardne okostymovana a vydekorovana a s Billom Nighym, tvariacim (ksichtiacim) sa celu polovicu filmu akoby mu zasili rit a nemoze sa vysrat. Nastastie v tej polovici druhej mu konecne z tej riti vypadnu stehy, zacne byt tym znamym charakternym hercom a po jeho nahlom odchode vo flashbacku o jeho dobrote, zrazu pride nieco ako emocie... avsak to je uz dost neskoro, ked sa divak chysta po troch stvrtinach ubijajucej stopaze takmer zaspat. Patdesiatkovy "british independent underground" za patdesiat percent.

Asi takto nejako audio-vizualne skvostne by vypadali marvelovky, keby ich tocili ludia ako Spielberg. Story o jednom hracovi, ktory by rad zmenil hynuci svet, je sice prevarene "living in america" moralisticke klise, ale ked sa rozbehnu futuro-motorky, do cesty postavi King Kong a v zavere sa lomia samuraji s obrami (a ina popkulturna "haved"), je to "potesenicko" pre praveho cinefilneho gurmana. Jedine desat percent dole za otravnejsiu omladinu, ktora ide v mode "mechanicki panaci", nez svistiaca charizma, toboz nie herecky vykon. Holt tieto novodobe americke blockbusteri uz nemaju za ulohu lapat "awards", ale plnit hlboke investorske vrecka. Zial Bohu, i tie Spielbergove.