Ahsoka

Príbeh Viery Sosnovej je nesporne zaujímavý a hodný na sfilmovanie. Avšak dosť ma zaskočil na záver, kedy z filmu vyplýva veľmi zvláštne posolstvo, že lož v záujme dobrej veci je nielenže v poriadku, ale navyše by mala byť aj podporovaná! Prekvapuje ma tento doslova amorálny prístup. O to viac v tomto konkrétnom prípade, keďže pani Térová/Sosnová si samotný tábor zažila, len nie z uhla pohľadu, aký zastáva. Ak by ukázala pravdu, stále by predsa mohla šíriť úplne rovnaké posolstvo. Prečo teda je (podľa filmu) v poriadku, keď bude ďalej klamať? Bez ohľadu na to, klobúk dolu pred 93-ročnou Bohdalkou, ktorá je v schopná podať v takomto veku vynikajúci výkon.

V prvom rade chcem vyzdvihnúť samotnú odvahu ísť točiť romantickú drámu, ktorá je zamotaná v tenise. Samotných športových filmov o tenise je ako šafránu, lebo sa ťažko točia. Tento film je tenisovo zvládnutý na výbornú. Prvá polovica filmu sa mi zdala byť vcelku priemerná, zabudnuteľná a vyzeralo to, že viac ako za 3* to nebude. Šikovný strih však nakoniec vytvoril z takmer ničoho - niečo. Minulosť aj súčasnosť milostného trojuholníka je zrkadlená v naoko úplne bezvýznamnom zápase, ktorý sledujeme od začiatku až do konca filmu. Ak by boli udalosti zoradené chronologicky, nemalo by to taký náboj. Ale žiaľ, absolútne príšerná hudba v štýle disco/techno/elektro, ktorá ma od začiatku vyrušuje, to celé kazí. Nie som úplne stotožnená ani s výberom spoluhercov v hlavných úlohách. I tak sa z filmu vykľulo príjemné prekvapenie.

Prvá polovica epizódy bola viac-menej umiernenejšia kompenzácia utrpenia, a popravde zašlo to až do priveľkej nudy. Druhá polovica bola zaujímavejšia a dala by sa popísať slovami intrigy, manipulacia a naivita. Opäť návrat k hlavnej myšlienke, no bojím sa že to zase smeruje naspäť do násilného extrému.

Základy z minulých epizód pekne vyústili do zatiaľ najlepšej epizódy seriálu, kde ešte dejovo pridávame a príbeh viac zamotávame. Potenciál je čiastočne zúžitkovaný, ale ešte vždy obrovský. Stále sa to vie zvrtnúť mnohými smermi a (pre nečitateľa) je koniec, a čo i len priebeh nasledujúcej epizódy, ťažko odhadnuteľný. Divák je nútený premýšľať. Za mňa výborné a veľká škoda len technickej stránky.

V epizóde 4 a 5 sme začali zachádzať do fyzicky násilnejšej sféry ako doposiaľ a kamera sa v tom do veľkej miery vyžíva. Cítim tu aj ľahšiu predvídateľnosť v konaní postáv a v samotnom deji. A akoby sme skĺzli o level nižšie, nejdeme už tou sofistikovanou cestou ako zo začiatku. Do určitej miery by som tomu chápala, že je to súčasť v rámci širšieho uhla pohľadu v prenesení na svet okolo nás. Ale popravde mi to príde trošku prehnané. Písaný komediálny žáner sa úplne vytratil (ak sa to vôbec dá nazvať, že tam bol)

Jedným z dôvodov, prečo tento film tak funguje je výborná chémia medzi dvojicou Gibson - Glover. I napriek jednoduchosti scenára ich hlášky pôsobia naozaj vtipne. Príbehovo to nie je žiadna bomba a v rámci akcie sa nájdu chybičky a "pritiahnutosti" za vlasy, ale práve vďaka vyššie uvedenému, to má taký zvláštny náboj. A film baví!

Aj v tretej epizóde si seriál drží úroveň. Síce sme si tak jemne časovo poskákali, ale nič, čo by extra vadilo, pokiaľ na to v budúcnosti nedoplatíme. Príbeh je strhujúci a zatiaľ každá epizóda niečim prekvapuje. Takmer všetky charaktery pekne metamorfujú. Celkovo mi však chýba hlavne kvalitnejšia hudba, ktorá by vo vypätých situáciách mohla umocniť emóciu.

Charaktery sa rysujú, vznikajú skupinky, nerovnováha, nezhody, intrigy, pomsta... A čím je niekto nižšie v hierarchickom rebríčku, tým viac trpí. Všeobecné vykreslenie fungovania globálnej spoločnosti ako takej v kocke. Výborný príklad, dej eskaluje a máme pred sebou čím ďalej tým pútavejšie sledovanie.

Odhalenie princípu fungovania veškerých reality show, ale i filmov a zábavného priemyslu ako takého. Sledujeme, len dokým sa bavíme a tvorcovia musia byť vynaliezaví k tvorbe dopamínu u divákov, aj keby to malo zájsť za hranice veškerej morálky, to všetko pre neisté peniaze... a mám taký pocit, že sa ešte len rozbiehame.

Zaujímavé a zvláštne zároveň. Ústrednou témou je stalking, ale mierne odbočujeme aj do zneužívania a drog. Oceňujem veľkorysé zapojenie muža, ktorého život píše tento silný príbeh, Richarda Gadda. A tiež výborný herecký výkon Jessicy Gunning. Je až neuveriteľné, že je toto skutočný príbeh. Po vzhladnutí mám však taký zvláštny dojem. Akoby sa sérial snažil zdôrazniť to, že Donny vlastne konal zo súcitu, a to bol v konečnom dôsledku primárny motív stalkerky k stalkovaniu. O čom svedčila aj posledná scéna. Povedala by som však, že súcit bol taký tretinový dôvod. Ďalšími boli Donnyho absentujúci pocit uznania a obyčajná životná nuda. Teda z väčšej časti si za to chalan mohol sám svojim schyzo postojom, a navyše o tom aj vedel. Napriek tomu to v závere hádže na súcit. Potom je na zamyslenie, že prečo vlastne táto miniséria vznikla a žiaľ, ja v tom vidím prevežne marketing vlastnej osoby.