Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Animovaný
  • Akčný
  • Komédia
  • Dokumentárny

Recenzie (141)

plagát

Obyčajná tvár (2017) 

Pekný, nenáročný a navyše poučný príbeh pre všetky generácie. Nie je to nič bombastické, ale poteší hlavne na duši. Oceňujem zobrazenie iných uhlov pohľadu rôznych postáv, čo bolo na jednu stranu dosť informačne obohacujúce, ale neviem si pomôcť, spôsob akým to bolo osadené, proste prásk do stredu filmu... za mňa trošku od veci. Tvorcovia do veľkej miery stavili hlavne na samotný príbeh a na obsadenie, ale nevidím pridanú hodnotu, čo sa hudby alebo umeleckého zážitku týka. Povedala by som, že niektoré momenty boli aj navyše a minutáž tak zbytočne natiahnutá.

plagát

Iron Man (2008) 

Naozaj veľmi slušná prudko-pozerateľná marvelovka, ktorej samozrejme nechýba to, čo vyčítam tým ostatným (starý dobrý pátos), ale v tomto prípade v ukočírovanej stráviteľnej miere. Nachádzam tu viacej originality, menej superhrdinovských klišé a celkovo lepšiu a uveriteľnejšiu kombináciu reality a sci-fi. Bezpochyby však k tomuto filmovému výsledku v mnohom prispieva charizmatický pár Downey Jr. a Paltrow. Najväčší problém mám so záverečným súbojom na streche. Bolo to také nedotiahnuté, vyvstalo mi viacero otázok prečo, akoby už tvorcom došiel dych a nevymysleli nič lepšie. Pritom oveľa lepší finiš súboja podľa môjho skromného názoru by bola predchádzajúca scéna, kedy Iron man vylákal Stana (Iron Monger) do výšky a nechal ho zmraziť a padnúť na zem. Pekný paradox a vychytralosť. Ale čo už.

plagát

Anatómia pádu (2023) 

Výborné, originálne navyše poriadne autentické spracovanie kriminálneho činu nekriminálnym spôsobom. Film tak zodpovedá svojmu žánru a jeho názov je absolútne vystižný. Nie je podľa mňa adekvátne za tým hľadať kriminálku alebo detektívku, je to dráma ako vyšitá. Sandra Hüller exceluje a je dokonale nečítateľná, tým pádom plná prekvapení. Mladučký len 14-ročný Milo Machado Graner tiež neskrýva talent a podáva pôsobivý výkon. A ten svojský ne-hollywoodsky záver bol čerešnička.

plagát

Star Wars: Chybná várka - Vyzdvihnutie (2024) (epizóda) 

Oceňujem scénu s vodopádmi, tá bola veľkolepá. Aj keď neznámy klonový agent vyzerá, že prežije snáď úplne všetko. Nesadla mi zaverečná pasáž, kedy Wolf nechal skupinku odísť a nikto z jeho mužov vôbec neprotestoval, že ich vedúci dôstojník nechce splniť pre Impérium dôležité rozkazy. Ale uvidíme, možno bude ešte nejaká dohra neskôr.

plagát

The Covenant (2023) 

Tak pri tomto filme som sa premenila na jednu poriadne vypätú strunu, žiadna poloha na sedenie už nebola dosť dobrá, ako na tŕňoch, o tom potom. Silný, emocionálny príbeh s hĺbkou, ktorému typicky pre tento žáner a krajinu pôvodu nechýbala určitá dávka pátosu, patriotizmu a trápnych frajerských vtípkov, ale v tejto dávke by som sa ešte nad to dokázala povzniesť. Čo ma ale dostalo bol odfláknutý, prvoplánový, predvídateľný, klišé záver ako vystrihnutý z učebnice "Ako sa točí akčný vojnový trhák v dielni USA" a nalepený do koncovky tohto filmu. A vykreslenie talibáncov ako totálnych amatérov si tvorcovia tiež mohli odpustiť. Ale inak hodnotím ako veľmi dobré.

plagát

Star Wars: Chybná várka - Infiltrácia (2024) (epizóda) 

Síce príjemné znovu vidieť Rexa a jeho tím, no neviem sa premôcť, ale epizóda na mňa opäť pôsobila skôr výplňovito. Zaujala menšia odbočka k senátorke Chuchi, ale aj to nakoniec ostalo len ako slepá ulička. Dozvedeli sme sa, že Impérium ide po Omege - už zase. Ja som mala doteraz pocit, že Impérium, aneb najväčší nepriateľ, ide po nej a aj ostatných zbehlých klonoch stále a nie už zase. Očakávam spojenie s Rexom pravdepodobne až do konca seriálu, a možno by to bolo bývalo zaujímavejšie, keby sa tak stalo už aj skôr.

plagát

Šógun - Osemdielny plot (2024) (epizóda) 

Tak podmanivá kamera (v tejto epizóde teda obzvlášť), že až po skončení epizódy si uvedomujem, že to tempo deja bolo trošku pomalšie a posun bol menší ako v predchádzajúcich častiach. Ale zato som si o to viac užívala každý moment a vôbec mi to nevadilo. Ak to nebude mať za následok, že v niektorej z najbližších častí ten dej naopak preletí. Epizóda zameraná skôr na rozvoj charakterov a vzájomných vzťahov. Vyzdvihnem aj postavu Jabušigeho, ktorá ma mimoriadne baví už od prvej epizódy a teším sa, čo ďalšie nám ponúkne.

plagát

Nočná hra (2018) 

Začiatok filmu nebol teda ničím mimoriadny, humorom zachádzajúci až niekde do trápnej sféry. Avšak odrazu taká evolúcia nastala, že z toho austrálopiteka sa minimálne po komediálnej stránke stal perfektný homo sapiens. Za mňa jednoznačne najlepšia komediálna scéna, akú som dlho predlho v moderných filmoch videla bolo vyťahovanie guľky, resp. ošetrovanie Maxovej ruky Annie. Po krimi stránke tiež veľmi dobré, aj keď ten vrchol nastal v scénke na moste, záverečných 15 minút už podľa mňa bola zbytočná a silená eskalácia príbehu.

plagát

Šógun - Zajtra je zajtra (2024) (epizóda) 

"Na tomto svete nie sú priatelia ani nepriatelia, ale iba ty a nikto iný." Inšpiratívny výrok Toranagu k zamysleniu, akurát nie som si istá, či on sám sa drží týchto vlastných slov. No uvidíme. Každopádne Hirojuki Sanada má charizmy na rozdávanie a prijemne mu v tejto oblasti sekundujú aj JarvisSawai. Pekný prešup do akcie. Hoci mala by som výhrady hlavne čo sa týka scény, kedy všetci hlavní už naskočili na loď a na pontóne ostal bojovať už iba Toda Buntaró. Všetkých pobil až na koniec móla a ostatní nepriatelia sa na neho celkom na pohodu pozerali z pevniny, akoby ho chceli nechať nech si pekne zamáva Toranagovi a potom sa na neho všetci vrhli. Tak ma to trošku pobavilo. Ale i tak sa úroveň drží a za túto epizódu u mňa slabších 5 hviezd.

plagát

Šógun - Sluhovia dvoch pánov (2024) (epizóda) 

Zatiaľ čo v prvej časti to dejovo bolo akoby sme poskladali okrajný rad puzzle, tak tu sme začali skladať vnútrajšok a dozvedáme sa to dôležité a lepšie chápeme súvislosti. Zápletka má zložitosť a hĺbku, je pútavá, toho všetkého vizuálneho naokolo menej, všetko skorigovanejšie, vybalansovanejšie a celkovo páčivejšie. ;)