Ahsoka

Po posledných dvoch lepších častiach som videla potenciál popri tom hľadaní cesty na Tantiss aj pre rozvoj charakterov pôvodnej skupinky BB, tentokrát konečne bez Omegy. Predsalen Strelec (Crosshair) to tam v závere pekne dovrzal. A Búrač (Wrecker) je generátorom žiadnych myšlienok a charakterovo stále to isté snáď od začiatku seriálu (!). No zase tam len pľasli kopu zbytočnej akcie v štýle, v akom sme to videli už x-krát. Akoby sa to nedalo aj nejako inak spraviť, ako len naháňačka s ohňostrojmi. Napríklad aj nejakou dômyselnejšou pátračkou, ktorá zapojí mozgové bunky. Tie ale asi tvorcom spolu s nápadmi vypadli do priepasti s Techom.

Blížime sa ku koncu a Toranaga dáva nahliadnuť do svojho šalamúnskeho masterplanu. Beriem späť, že Nagakado zmaril otcove plány z minulej epizódy. Dej sa rozuzluje a vrcholí nepredvídateľnejšie než som ja, predlohy neznalá a ne-japonsky mysliaca, mohla očakávať. Priznám sa, že v úvode epizódy ma opäť mierne rozčuľovala nepekná digitalizácia pozadia scény na koňoch, ale potom som ostala tak pohltená napätím, že detaily už išli bokom. A čerešnička toho všetkého je, že sa to deje v doslova lyricko-epickej atmosfére. Epka na výbornú!

Biblická alebo aj iná náboženská inšpirácia v tvorbe, a teraz mám na mysli skôr toho literárneho diela, na základe ktorého film vznikol, je viac ako patrná a je úplne nepopierateľná, čo vôbec nemám za zlé, práve naopak. Síce som knihu nečítala (aj keď rada by som v budúcnosti), je jasné, že nejakej tej skratkovitosti sa nevyhneme, príbeh toho ukrýva ešte omnoho viac a je to tam cítiť (syndróm sfilmovaných kníh), ale hodnotiac, čo vidím, je aj bez toho film ako taký úplne prvotriedny po všetkých stránkach. Filmové prevedenie je technicky, herecky i hudobne majstrovským kúskom. Keď som pri prvej časti vyčítala čo tu Hansovi Zimmerovi, že tá hudba občas drásala uši, tak teraz to bolo perfektné a obrovským pričinením prispieva k úspechu filmu. Velkolepý filmový zážitok.

Snáď mi odpustíte, ale ja sa nemôžem ubrániť porovnaniu so Star Wars, tá podoba tam proste je, netreba si pred tým zakrývať oči. Príbeh Duny ako taký je úplne originálny, ale svet (respektíve vesmír), v ktorom sa príbeh odohráva, to je už iná pesnička, a ja tam proste vidím Tatooine, Sestry noci, Vyvoleného a iné drobnosti zo SW sveta. Nejdem to ďalej rozvíjať ani porovnávať, ktorý je lepší. Mne sa páčia oba tieto svety, každý úplne iným jedinečným spôsobom. Duna je audiovizuálna lahôdka, s perfektným obsadením oplývajúca tajomnom. Tento film je treba brať ako úvod "do problematiky" a v ďalšom pokračovaní sa rozbehneme v podstate príbehu. Na úvod je toto vynikajúce, zimomriavkové a neskutočne podmanivé dielo. Som priam unesená aj po druhom zhliadnutí vrámci rekapitulácie na druhý diel. Musím priznať, že Hans Zimmer tu nie až tak exceluje ako uňho býva zvykom. Jeho hudba je síce intenzívna a najviac ma dostávajú hudobné pasáže s vokálom, no niekedy akoby až príliš intenzívna na hranici drásania uší dlhým prudkým tónom. Ale aj tak veľký palec hore, som ohromená. Sem s tým druhým dielom!

Bwoah, tak toto vôbec "nežeriem". Veľmi slabé hereckým výkonom, plytkým príbehom a charakterom, na rok 2008 aj priam otrasným vizuálnym efektom, neoriginálnym scenárom, klišé hudbou a mnohým WTF logikou postrádajúcim momentom. Po zhliadnutí filmu so všetkými tými primitívnymi bum, bác, tresk, plesk, roar, mám pocit, akoby mi vymylo mozog.

Som prekvapená negativitou v hodnoteniach, nakoľko mňa film veľmi príjemne prekvapil po všetkých stránkach, takže nemôžem hodnotiť inak. Psychologické retro sci-fi, za ktorým musí byť obrovská práca a tvorcovia si dali záležať na detailoch. Už len ten letiaci sáčok cukríkov BonPari ma dostal. A samotný Adam Sandler išiel praďaleko mimo svoju zónu. Obsahovo sa tu išlo poriadne na hlbinu a za mňa, keď už sme išli tak hlboko, mohlo sa ísť ešte ďalej a poriadne sa zavŕtať do toho manželského vzťahu. Ale i tak bola podstata vystihnutá. Pavúk ako stelesnenie Jakubovho svedomia, alebo tiež si každý pod ním môžeme predstaviť, čo chceme, bol svojou nechutnou láskavosťou krásne paradoxný. O knihe som predtým ani len nepočula, no gratulujem k takémuto úžasnému počinu pánovi Kalfařovi, neviem nakoľko film stotožnil jeho dielo, no mňa úplne pohltil. Asi je to proste ten typ filmu, ktorý buď nenávidíte alebo milujete. U mňa vyhráva to druhé.

Tak ja až do 3/4 filmu som si bola istá, že film si zaslúži 4*, lebo príbeh to bol skvelý, hudba výborná, herecky ok, vizuálne menej pôsobivé. Ale tá záverečná štvrtina bola tak prepísknutá až mi vlasy dupkom stávali. Za prvé zbytočne prehnané robiť z Elodie priam nadprirodzenú silovú hrdninku, keď len pohľadom v sebe evidentne takú fyzickú silu nemá. Od začiatku bola vykreslovaná ako inteligentné, rozvážne dievča a to k jej zaverečným hrdinským činom úplne stačilo, niečo ako ten odrazený zásah draka ohňom mi príde ako dokonalá ukážka tejto jej schopnosti. Za tým, aj pred tým bodka, nič viac. Za druhé Elodie draka nezabila so slovami, že už bolo dosť príkazov, nakoniec paradoxne skončila ona ako prikazujúca všetkým všetko a všetci ju poslúchajú (vrátane draka). A to je akože víťazstvo a koniec príbehu. Škoda, nevyužitý potenciál záveru vyslať lepšiu myšlienku.

Jasné, predpokladám, že sa dozvieme bližšie podrobnosti misie Brémy neskôr. Ale čo sa to tu stalo? Chápem, že tvorcovia tu mierili na ukážku opačnej strany mince vojny. Tá snaha sa cení, ale akosi to nebolo ono. Neviem, či sú to nepresvedčivé herecké výkony alebo celková atmosféra tohto dielu (alebo kombinácia), ale to čo malo chytať za srdce bolo studené a strohé. Tiež ma prekvapil skok, že chlapci už majú 20 misií za sebou, my sme videli len 3 a tam kde sa oni tvária ako skúsení borci oplieskaní životom, ja stále vidím dvoch zelenáčov. Zaujímavá mohla byť pasáž so stroskotancami na úteku, ale tento príbeh mal zase zbytočne zbrklé tempo.

Dejovo kvalitné, vizuálne menej. Výrazná digitalizácia v low cost kvalite je pre mňa extrémne rušivá a nemôžem hodnotiť lepšie. Navyše postavy v maskách sú ťažko rozoznateľné aj po troch epizódach, pamätám si hlavné 3-4 osoby a priznám sa, že v zbytku mám menší zmätok. Napriek tomu som sedela na okraji gauča a ako na tŕňoch som nasávala každú minútu v zvedavom očakávaní, ako to dopadne. Akurát by ma zaujímalo, kde bolo tých v úvode spomínaných 240 amerických stíhačiek.

Konečne epizóda, pri ktorej spoznávam Filoniho "rukopis". A nie je to dané iba akciou, už tá predchádzajúca (neakčná) E10 mala dobrú iskru, no tu sa už rozhorel slušný táborák a jednoznačne si zaslúži vyššie hodnotenie. Hudba tu vo veľkom pomáha dramatizovať situáciu, ale hold, ako súčasť seriálu, má na to právo. Zápletka je pútavejšia, rafinovanejšia, menej čiernobiela, menej predvídateľná, a nie iba klasická hra na mačku a myš. Navyše záver vzbudzuje zvedavosť (!). Omega ma síce aj tak stále rozčuľuje svojou permanentnou neomylnou naivitou, ale aj tak za mňa doposiaľ najlepšia epizódka.